Horúčava akoby roztápala futbalové ľady

Bezgólové zápasy sú zväčša nudné, ale nemusia byť vždy také, aj keď góly sú korením futbalu. Hlavne, keď hráči vedia zabojovať a ukázať niečo z herného kumštu, ktorý skrýva v sebe tiež čaro a krásu. Také bolo miestami aj derby dvoch najväčších východoslovenských miest, ktoré napokon majú v tomto kúte republiky najbohatšiu futbalovú históriu podloženú viacerými pozoruhodnými úspechmi. Aj toto meranie síl akoby potvrdilo, že sa konečne i v Tatrane pohli ľady, akoby aj nezvyklá horúčava ich začala roztápať. Pravda, túto obrazne povedanú zmenu nemá na svedomí počasie, ale príchod trénera Romana Pivarníka do srdca Šariša, kde si čoraz viac získava rešpekt hráčov v šatni i uznanie divákov v hľadisku.

Tatran aj v košickom Čermeli potvrdil, že jeho jarné výsledky nie sú náhodné, že rukopis ambiciózneho trénera badať nielen na úspešnej sérii, ale aj na hre mužstva. Hoci po nástupe na jarnú záchranársku šichtu prehral Pivarníkov tím prvý zápas v Michalovciach, v nasledujúcich dvanástich už nenašiel premožiteľa, čo samo o sebe je pekným vysvedčením. Zdá sa, že sa novému mužovi podarilo vytvoriť vyvážený celok, ktorý na ihrisku vie, čo chce. Napríklad proti rezerve dal najavo, prečo inkasoval v trinástich zápasoch iba päť gólov (z nich v prvom dva), ale i to, že jeho zadné vrátka proti dobre stavaným a dosť vysokým obrancom naozaj ťažko otvárať. Ani v stredovej formácii nie sú hráči iba do počtu, a tak nečudo, že mužstvo dalo už 25 gólov, teda v priemere takmer dva na stretnutie. V Košiciach síce vyšlo strelecky naprázdno, čo možno pripísať jednak disciplinovanej hre mladých hráčov v zadných radoch rezervy, ale aj skutočnosti, že Tatran nehral tiež kompletne. "Po lige máme krátku prestávku, ktorá potrvá iba jedenásť dní, preto som už dal niektorým hráčom dovolenku (napríklad Kaplanovi, ktorý do Prešova prišiel z Příbramu, či Prekopovi pozn. autora) a teraz pôjdu si odpočinúť aj ďalší, takže ani na posledný zápas nenastúpime kompletne, " prezradil tréner, ktorý poznamenal, že do Košíc išli s cieľom neprerušiť úspešnú sériu zápasov bez prehry. Ocenil, že oba tímy siahli na dno síl, čo nebolo vo veľkej horúčave jednoduché. Na druhej strane sme videli, že získané skúsenosti z cudziny začína čoraz viditeľnejšie uplatňovať aj doma. Napokon, v Čermeli bol jeho rukopis opäť účinný, čím dvíha známe prešovské sebavedomie, ktoré sa pomaly začínalo vytrácať do neznáma. Lenže, ak mužstvo z trinástich stretnutí vyhrá osem, v štyroch remizuje a v dvanástich meraniach síl po sebe nevie čo je prehra, to je ten elixír, ktorý sa začína prejavovať a podporovať dobrú výkonnosť mužstva. Keďže mladá rezerva po hluchej sérii na konci jesene a v úvode jarných bojov v skupine o záchranu nebola vo finiši tiež poddajným mužstvom, mnohí označili tento duel s prvým jarným vzájomným na prešovskej pôde za najhodnotnejšie súboje v tejto záchranárskej skupine. Tréner MFK Košice B Gejza Farkaš mohol tiež s dobrým pocitom konštatovať: "Tak ako tréner hostí aj ja môžem byť s prístupom hráčov k zápasu spokojný. Chlapci proti silnému súperovi chceli vyhrať, ale aj pri remíze si cením, že sme už v treťom stretnutí po sebe neinkasovali gól a v siedmom zápase po sebe nenašli premožiteľa!" To veru tiež málokto môže povedať a len pre zaujímavosť poznamenávame, že MFK B prehral naposledy v skupine o záchranu v 6. kole práve v Prešove, keď v sobotu 14. apríla podľahol Tatranu 1:2. Vtedy dal jeden gól víťazov už dovolenkujúci Kaplan a druhý Belejík, ktorého si prizval tréner Pivarník do kádra z rezervy a gól hostí strelil z penalty Školník, ktorý v sobotu pomohol k výhre áčka v boji o body v Corgoň lige proti banskobystrickej Dukle na Štiavničkách. Aj takéto fakty hodno niekedy zaznamenať, veď len dokazujú, že majú zvyčajne nevšednú výpovednú hodnotu.

Zdroj: Korzár, 28.05.2007